Vírom myšlienok si unášaný kamsi dovzdialena.
Nemôžeš spať, ba ani vnímať realitu detailne, dôsledne.
Neznášaš to – tá chvíľa je tu zas,
ponorený do hlbín svojho ja,
svojich možností a schopností tisícikrát zisťuješ,
že neveríš –
– po všetkom tom videnom, počutom, prežitom,
– a nevidíš význam v splnení bizarných povrchných pravidiel vrchnosti,
– či pochybuješ, že nestrácaš vidinu víťazstva svojich kariet.
Či naozaj už ani sebe neveríš?
Mesiac v splne osvetľuje tvoju bdelú tvár,
po sníčkovej víle sa zľahla zem,
len spánok bojuje márne o pokoj mysle…
Strach – trúfalec zapríčiňujúci bezsennosť noci,
časom stráca na sile,
odzbrojený zásahom do achillovej päty
umožní konečne viečkam oťažieť…