liliputka

Vírom myšlienok si unášaný kamsi dovzdialena.

Nemôžeš spať, ba ani vnímať realitu detailne, dôsledne.

Neznášaš to – tá chvíľa je tu zas,

ponorený do hlbín svojho ja,

svojich možností a schopností tisícikrát zisťuješ,

že neveríš –

– po všetkom tom videnom, počutom, prežitom,

– a nevidíš význam v splnení bizarných povrchných pravidiel vrchnosti,

– či pochybuješ, že nestrácaš vidinu víťazstva svojich kariet.

Či naozaj už ani sebe neveríš?

Mesiac v splne osvetľuje tvoju bdelú tvár,

po sníčkovej víle sa zľahla zem,

len spánok bojuje márne o pokoj mysle…

Strach – trúfalec zapríčiňujúci bezsennosť noci,

časom stráca na sile,

odzbrojený zásahom do achillovej päty

umožní konečne viečkam oťažieť…