Za celým príbehom stojí jedno obyčajné materské znamienko (tzv. nevus). Mala som ho na pravom ramene odnepamäti. Na tom by nebolo nič zvláštne, až kým sa nezačalo postupne zväčšovať a tým si vynútilo moju pozornosť. Vplyvom informácií z rôznych médií aj nemédií (o tom, ako si treba materské znamienka kontrolovať, či nemenia svoj tvar, veľkosť, farbu, či nekrvácajú a to zvlášť, ak sa nachádzajú na miestach, kde je zvýšené riziko ich odretia, až po rôzne katastrofické scenáre vývoja rakoviny kože – malígneho melanómu) som si povedala, že by som asi mala navštíviť odborníka – dermatológa. Keďže celá táto story okolo jedného znamienka sa odohrávala v lete, keď vôbec nie je sezóna vyberania znamienok, nakoľko sa tento výkon zvykne robiť v zimných mesiacoch, povedala som si, že s tou návštevou počkám do jesene. Sama, ako rozum dal, som si nariadila aj ochranné opatrenia – znamienko a nechcene aj malú časť okolia som si natierala opaľovacím krémom s ochranným faktorom 50, pričom na zvyšnú časť hornej končatiny a tela som použila krém s výrazne nižším ochranným faktorom. Výsledkom pochopiteľne bolo, že určitá kruhovitá oblasť okolo znamienka bola výrazne bledšia ako zvyšná opálená kože na hornej končatine.
Keď leto pominulo, ako som si povedala, tak som aj urobila, šla som na kožné. Pani doktorke som vyrozprávala môj problém, aj to, ako som si znamienko cez leto natierala. Celý čas sa naň len mlčky pozerala, vzala pravítko a pomerala, čosi zapísala, chvíľu hľadela len tak z okna. Jej nasledovné vyjadrenie ma veľmi prekvapilo. Povedala mi, že vzhľad znamienka nemá nič spoločné so slnením, či používaním vyššieho ochranného faktora, že sa jedná o istý druh znamienka, kedy sa jeho okolie depigmentuje, preto je bledšie. Nepomohlo moje začudovanie ani argumentácia, že okolie znamienka sa javí bledšie preto, lebo okolitá koža je opálená viac, a že k tomuto javu došlo práve vtedy, ako som začala používať spomínaný opaľovací krém. Trvala si na svojom, že ona vie o čom hovorí. Zostala som veľmi začudovaná (podobne ako druhá strana) a trocha aj rozhorčená. Kontrolu, ktorú mi odporučila o istý čas, som nemala ani náhodou v pláne absolvovať. Veď hádam ešte viem odlíšiť opálenú kožu od neopálenej… Nuž, evidentne si každý myslel o tejto záležitosti svoje.
Premyslela som si ďalší postup v tejto veci. Keďže aj názor odborníka na riešenie tejto záležitosti bol – počkáme, čo sa s tým ďalej bude diať – zvolila som taktiku – vyčkám, kým opálená koža trocha vybledne, aby sa farebný rozdiel na inkriminovanom mieste stratil alebo aspoň zmiernil a navštívim iného odborníka. Medzičasom sa nepožadovaný rast znamienka zastavil a viac sa nemenilo. Keď som navštívila po odstupe času druhú dermatologičku, nepovažovala som za potrebné zmieňovať sa jej o mojich predošlých skúsenostiach. Tá mi hneď odporučila zájsť na chirurgiu a znamienko si nechať odstrániť. Dnes mi inkriminované miesto zdobí malá jazva.
Musím však spomenúť moje nedávne zistenie, ktoré ma koniec – koncov motivovalo to celé napísať, a síce, že skutočne existuje znamienko s depigmentovaným bledým okolím – tzv. halo nevus (prikladám aj nejaký ,,vygúglený“ obrázok), ale tak evidentne to nebol môj prípad…(hoci podoba je tam nepopierateľná…)
http://dermatlas.med.jhmi.edu/derm/indexDisplay.cfm?ImageID=593592968
P.S. – týmto článkom som nechcela hodnotiť doktorkinu odbornosť a vedomosti, verím že komunikácia s pacientom nie je vždy jednoduchá a nedá sa 100% spoliehať na to čo povie, ale na druhej strane si myslím, že v istých situáciách vie veľa napovedať. Skôr ide o akýsi cit rozlíšiť podstatné od nepodstatného a dôveryhodné od menej dôveryhodného a zvážiť viaceré okolnosti aj v prípade, ktorý vyzerá na prvý pohľad hneď jasný…
Alebo len jednoducho pôsobím nedôveryhodne 😆