Jedna situácia z predajne istého obchodného reťazca . ..

10. mája 2012, liliputka, Nezaradené

Miesto deja: predajňa, pokladňa č.1

Popis miesta deja: predajňa plná nákupuchtivých zákazníkov, väčšinou staršej vekovej skupiny, otvorené 4 pokladne, rady dlhé, cca. 8 ľudí/pokladňa

Čas: cca 10:00

Úvod do situácie: rozprávač – analyzátor, stojí v rade č.1, pred ním stoja piati ľudia – v postupe od platiaceho zákazníka:

1. – pani – seriózne pôsobiaca, pravdepodobne bola dnes u kaderníka, kupovala krabicu jahôd

2.,3. – starší manželský pár, robili väčší nákup, asi nenakupujú spolu často, boli dosť nesynchronizovaní

4. – pani, kupovala mrazené kurča

5. – starší dôchodca, trocha nevhodne oblečený – priveľmi na toto teplé počasie, ale je to pochopiteľné, chcel zaplatiť za mäso, rožky, vodu a sladkosti, asi pre vnúčence

V rade za rozprávačom, (ktorý si zobral 2l minerálky Gemerka) stoja dve ženy v klobúčikoch, do košíkov si naložili zásoby tekutín, nejaké časopisy na oddychové čítanie a tešili sa, ako sa pôjdu opaľovať.

Nálada a správanie čakajúcich: v tvárach sa najprv zračí prekvapenie z množstva ľudí, nasleduje prieskum, ktorý rad sa hýbe rýchlejšie, zistenie, že priemerná rýchlosť je rovnaká, čiastočné zmierenie so situáciou a čakanie, podupkávanie nohou, občasné jemné vzdychanie, sem-tam zašomranie, gúľanie očami, vymýšľanie taktiky, ako sa vyhnúť čakaniu

Pr.1 – istá pani sa rozhodla, že čakať nebude a košík s nákupom nechala pri regáli a s ospravedlnením, že chce len prejsť, sa predrala na ,,slobodu,,…

Pr.2 – istý pán (pán netrpezlivý), cca 50 rokov, opálený, sebavedomo pôsobiaci, športovo oblečený, výrazný zlatý prsteň a retiazka pozostávajúca z pospájaných kvádrov 8*8*20 mm, bez  košíka, v ruke s dvoma čokoládami  – postupne sa pristavil pri každom čakajúcom, zhodnotil, čo a koľko toho v košíku má, až sa nakoniec postavil vedľa rozprávača a stál… Vyvolal tým všeobecný záujem, v tvárach žien tešiacich sa na opaľovanie sa objavuje podozrievavý výraz…

O chvíľu: pán netrpezlivý (k dôchodcovi kupujúcemu sladkosti pre vnúčence) – ,,Môžem sa predbehnúť? Mám len 2 čokolády.,, (podľa mimiky a tónu reči rozprávač dedukuje jeho myšlienky –,,Márnosť, musím sa už kamsi strčiť, tento dedo nech ma pustí…,,)

Dôchodca – po chvíľke času bez akejkoľvek reakcie sa v jeho tvári objaví nerozhodnosť (isto si myslí – ,,Prečo by si nemohol počkať v rade, tak ako každý iný – že som dôchodca, to ešte neznamená, že sa aj ja nemôžem niekam ponáhľať…,,)

Pán netrpezlivý: ,,Tak môžem?,, (a už stojí pred ním)

Dôchodca: kýve hlavou sprava-doľava

Panie stojace za rozprávačom: ,,To hádam nie, tss…,,

Rozprávač v duchu – ,,Hm, ja mám dokonca len 1.vec.,,

 

O ďalšiu chvíľu: zvoní telefón – pán netrpezlivý dvíha, natešený komunikuje, vrtí sa, pritom zhodí jeden z keksov pri pokladni, letmo sa za ním pozrie a nerieši…už ide platiť, telefón neskladá, pridŕža si ho plecom o ucho, nemotorne vyťahuje nazelenalú bankovku, z ktorej predavačka má problém vydať a prosí o sumu menšiu…zrazu sa dôchodca skláňa s menšou námahou k zemi a na rozprávačovo prekvapenie dvíha zo zeme spadnutý keks a vracia ho na miesto…

Záver: rozprávač trpezlivo prečká ešte pár minút a šťastný odchádza užiť si osviežujúce dúšky Gemerky…